Sťahovanie za začalo !! :) Takže nejaké články sú prednastavené :) ..
Vidíme sa tak na budúci týždeň , ale samozrejme , budem sa snažiť sem nejako dostať :) ...
Najbližšií príbeh bude : 2 part Me and You

Me and You 1/2 [for Zuzana]

24. january 2012 at 18:49 | Lucy Lusi ( 루시 ) |  Oneshots
Takže , som ti to už napísala..Malo to byť len na jednu časť , ale vinde to tak na dve :)
Neboj nič už mám všetko premyslené a teším sa hlavne na...no to jedno :)
dúfam, že sa bude páčiť :)


,,Volám sa Zuzana a mám 18 rokov, čo znamená vek dospelosti . A práve v tomto veku , som konečne dosiahla svoj sen ..
Nebolo to tak dávno , čo som prišla do Kórey . Možno nejaký mesiac dozadu. Nikdy som si poriadne neuvedomila , že som mimo Českej republiky, tak som si zvykla na život v tomto úžasnom meste , takže aj ten mesiac dačo mi pripadal ako 4 roky v CR . Nie nesťažujem si , pretože tu sa stále niečo deje, vždy objavím niečo nové , a skoro každý deň vidím jeho . Toho človeka, s ktorým som sa zoznámila , tesne po mojom príchode , nie však za veľmi romantických podmienok .


Najzábavnejšie však na tejto veci je meno toho človeka. Niekto by sa bol zasmial , niekto by tomu neuveril , pretože by nikomu ani len na rozum neprišlo , že práve ja , také obyčajné, hanblivé , tvrdohlavé "dievča" bude priateľkou Siwona !! Áno je to presne ten , na koho myslíte. Člen najpopulárnejšej skupiny v KÓREI. Znie to možno trochu namyslene , ale čo už . Zaujímavý je však celý príbeh .."
,,Neverím . Vy mi dávate letenku?" vytreštila som na svojich rodičov oči a pevne som v rukách držala letenku , ktorá mi oznamovala , že o 2 dni odlietam do Kórey . Kto by bol tomu uveril , že práve na 18ste narodeniny , dostanem čosi takéto . Popravde v 18tich by som do tej Kórey išla bezpodmienečne, ale to čo mi dali rodičia ako narodeninový darček , bolo prekvapivé ..
,, Rozhodli sme sa ti ju kúpiť, pretože vieme, že si zodpovedná a že sa tam nestratíš. A popravde , už nám lezie na nervy ťa furt počúvať ako básniš o tom ..ako sa volá ?" Siwi ...Siki..Siji..." s úsmevom som sa pozrela na moju matku , ktorá komolila jeho meno , ako sa len dalo . Nechápem , že si to za tie 2 roky nedokázala zapamätať .
,,Chceš povedať Siwon !!" opravila som ju a milo sa na ňu usmiala. Môj otec postával pomimo , pretože o tejto veci vedel , menej ako moja mamka a už vôbec nevedel kto alebo podľa neho čo je Siwon..
,,Počuj , to znie ako silón !" povedal cez smiech ..
,,Prestaň otec ..Počkaj , keď ti ho dovediem ukázať domov a požiada ťa o moju ruku" povedala som ironicky so šťipkou vážnosti . Otec po mne hodil pohľad , ako keby tomu naozaj uveril . Čo samozrejme nebolo vôbec možné , možno tak 1 % : 1 000000000000....

~~~~~~~

Len čo som vystúpila z lietadla , cítila som sa ako v inom svete. Všade okolo mňa ľudia, na ktorých som fičala približne 2 roky. Kórejčania . Moja druhá adoptívna rodina, čo samozrejme oni nevedel i. Ja som ich tak brala, pretože Kórea, jej obyvatelia, hudba, kultúra boli ako môj druhý život . Aj keď ten život začal len pred chvíľou ...
,, Hm..Tak nebolo by zlé , nájsť si nejaký hotel .." pozrela som sa letmo do svojej tašky, kde som mala obálku s peniazmi . Rodičia sa báli aby som nezomrela od hladu , tak ma vybavili ako na rok . Dobre klamem , to ich vreckové pri mojom " šetrení" vydrží tak týždeň a čo to potom znamená ??
,Práca" povedala som si potichu pre seba a kráčala som cez letiskovú halu . Myšlienkami som bola úplne niekde mimo . Pozerala som sa všade na okolo , všímala si reakcie ľudí , obchody , a bola som taká zamyslená , že som si nevšimla , že dáky chalan mi strhol z ramena tašku a utekal ňou ako o život. Najprv som ostala stáť , ako keby som práve vstrebávala tú informáciu , že som bola okradnutá , hneď v prvý deň , čo som si samozrejme nepripúšťala a nahovárala som si , že sa mi to iba sníva, že to nie je pravda. A však realita bola iná. Bola som bez peňazí , dokladov ..
,,Stoooj !! Vráť sa !!" rozbehla som sa za ním , kričala po ňom . Pár krát sa otočil , aby sa mi zaškeril do tváre .. ,,Počul si !! Okamžite mi to vráť !!" ...Kufre som si nechala na letisku a pri behu som sa modlila aby mi neukradli aj tie, pretože potom skončil môj " zodpovedný výlet " ...

Musela som na chvíľu zastať , pretože moja pľúca začali štrajkovať . Nehovoriac o zrýchlenom tepe, veľkej horúčave , ktorá ma zaliala. Vzdala som sa už myšlienky, žeby som videla svoju tašku , zase zavesenú na mojom pleci .
,, Vrrr...Tento výlet nemohol ani lepšie začať!" nahnevaným hlasom som povedala skoro do prázdnej ulice. Okolo mňa boli také luxusnejšie obchody , nejaký hotel , dáke nahrávacie štúdio . Mykla som plecami a otočila som sa . Vybrala som sa naspäť k letisku , pekné 4 bloky , čo som bežala za tým zlodejom. ..Nohy som si necítila , a pár krát som si myslela, že mi odišlo aj srdce..
,, Hej , počkaj !! Je toto tvoje?" Počula som za sebou , veľmi známy hlas .. Otočila som sa . V ruke neznámeho , zahaleného tmou som zbadala svoju milovanú tašku .
,, Hej je !! Vráť mi to !" nahnevane som povedala a vytrhla mu ju z ruky .
,, Myslím , žeby si mohla byť o niečo milšia , keďže som ťa zachránil pred nocou strávenou na lavičke v parku!" odpovedal mi . Do tváre som mu nevidela ,ale vycítila som , že sa usmieva..
,, No prepáč , že nemám náladu byť milá , keďže som bola okradnutá a neviem ani kým . Čo keď si to bol ty a teraz sa tu hráš na neviem akého záchrancu ?!!" ...Postava vystúpila z tmy..
,, Povedala by si na mňa, že som zlodej ?!!" ...neodolateľne sa usmial a jeho oči ma sledovali .. Teda naopak , moje oči sledovali jeho ... Bol to on !! !!! ..
,, Uhm..ehm..ty..ty..si. ..o nie..toto je trápne..bože...čo budem teraz robiť??.." začala som hystericky chodiť dookola . Bola to výnimočne trápna situácia, do ktorej som sa dostala len vďaka tomu , že neviem svoje emócie ovládať ..
,, Pre začiatok by si sa mohla upokojiť a predýchať ten fakt , že ja som práve ten ako si to povedala ?" zamyslel sa " nejaký ten záchranca" tvojej tašky .."..
,, Asi by som sa ti mala ospravedlniť , za moje správanie.." po ako takom upokojení a 5 minútovom chodení dokola , som bola schopná povedať mu to slovo ..,, Prepáč a ďakujem" ...
,, No ospravedlniť by som sa mal asi ja za svojho kamaráta , ktorý sa ešte stále neodnaučil kradnúť osobné veci turistom a poďakovať ti zato , že si nezačala húkať na celú ulicu .."Siwoon..o bože...to je on !! Ľudia ...!!" .. Tak pri tejto jeho odpovedi som sa musela zasmiať. Sama som sa čudovala, že som nezareagovala tak ako to povedal ..
,, Je to v poriadku .Našťastie mám svoje veci späť..Teda dúfam, že aj moje kufre sú ešte na letisku. A mimochodom nechcem ti nič hovoriť , ale stále mám pocit , že nie si skutočný . Ja a mať také šťastie , žeby som stretla niekoho ako ty hneď v prvý deň môjho príletu ? Nedá sa tom veľmi uveriť !!" podvihla som jeden kútik a prehodila si tašku cez rameno ..
,, Tak uveríš tomu asi až zajtra .. zatiaľ sa maj ..a fakt sa ospravedlňujem za tú krádež.." povedal . A tak ako sa z ničoho nič zjavil tak sa aj vyparil ..

Ostala som tam stáť ako socha.. V hlave som si opakovala len otázky typu , či tu vlastne bol , či to bol fakt on , či sa mi to naozaj nesnívalo .. Nemohol to byť len sen , pretože na letisku som si uvedomila , že som bola naozaj okradnutá , a teraz mám tašku späť ..
,, Správala si sa ako hlupaňa !! " s týmito slovami som opustila to miesto a navštívila prvý hotel , ktorý som našla , samozrejme až potom ako som si zobrala veci z letiska , ktoré mi tam našťastie ostali ..

~~
Nevrlo som sa dotackala k dverám izby . Bolo 9 hodín ráno a mne už ktosi búchal na dvere .
,, Toto je pre vás slečna !" poslíček mi podal dáku obálku , na ktorej bolo moje meno .
Najprv mi napadlo , žeby to mohli byť rodičia , ale tí nemali šajnu , kde som sa ubytovala a či som vôbec doletela , takže tú možnosť som zavrhla . A po druhé mi napadlo , vlastne nič mi nenapadlo už. Sadla som si na gauč a otvorila list .
,, Dneska buď pripravená . O 15 ťa vyzdvihne limuzína...." slová mi nedávali žiadny zmysel . Nehľadiac na okolnosti , že o 9 ráno spávam ako o polnoci..až ten podpis mi otvoril oči .."Siwon" ..

,,Tak to nebol sen." Povedala som s úsmevom.."Ale to znamená , že som ho fakt včera videla ,a že dneska s ním zase budem . A že proste ÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁ´" začala som kričať , skákať , behať po celej izbe ako zmyslov zbavená ..keď v návale radosti ma zase ktosi prerušil klopaním na dvere..
,,Prepáčte slečna, ale toto je tiež pre vás" ..bol to ten istý poslíček čo pred 5 minútami ..
Otvorila som list a čítala ..
,,Vedel som , že ti dlho nevydrží ten "fanúšický" nezáujem o radostné výkriky ...Siwon"
Nedalo mi to , musela som sa na tom zasmiať . Čoraz viac som ho milovala , každou minútou , sekundou . Nebola to posadnutosť , ani nič tomu podobné ...Nazvala by som to láskou !! ...
Nevedela som či to nebol nejaký zlý žart , alebo to bola pravda . Tešila som sa , ale aj som sa bála , že čo ma vlastne čaká. Pozrela som sa na hodiny . Ostávalo mi už len 5,5 hodiny ..

*pokračovanie na budúce* :D
 

1 person judged this article.

Comments

1 Mineko M.S. Mineko M.S. | Web | 24. january 2012 at 19:12 | React

,,Vedel som, že ti dlho nevydrží ten "fanúšický" nezáujem o radostné výkriky ...Siwon"
Hach tak toto bolo riadne! xDDD Ja ak neprepásnem tak hneď sa vrhnem na druhý diel. Siwon je vážne sympatický chlapík a vyzerá to zaujímavo x)

2 Zuzana Zuzana | 24. january 2012 at 19:16 | React

MIIJU TĚ  MILUJU TĚ MILUJU!!=,= Děkuji!!Jsi naprosto úžasná!*.* Přesně takhel bych se zachovala a upřímně myslím si lepší setkání jsem si s ním vysnít nemohla!!!=,= A ano,nezačala bych hned ječet,ale jak v tom pokoji už ano. :D Zná mě dobře a Ty taky. :D Děkuji nastotisíckrát!!*.* Je to úžsně napsané.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama